Vypočujte si rozhovor, ktorý spája energetikov a fanúšikov moderných technológií. S Jurajom Kubicom otvoríme tému bezpečnosti solárnych, veterných, vodných aj jadrových elektrární. Útok na jednu malú fotovoltickú elektráreň pôsobí zanedbateľne, ale keď ich bude poškodených viac, môže to znamenať vážny problém pre celú energetickú sústavu. Zistíme teda, či sú naše predstavy z akčných filmov prehnané, a či malé OZE naozaj otvárajú viac dverí útočníkom než veľké elektrárne. Dotkneme sa aj otázky, či sa Európa môže stať technologicky suverénnou v oblasti čistej energie, keď množstvo komponentov pochádza zo zahraničia.

V najnovšej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa rozprávame s Andrejom Jurisom, bývalým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a súčasným členom Energy Community vo Viedni. Hovoríme o tom, ako a prečo vznikol ÚRSO, aké má dnes právomoci a ako sa mení jeho úloha v čase, keď energetika prechádza zásadnou transformáciou. Andrej Juris vysvetľuje, prečo je stabilita cien a predvídateľnosť pravidiel kľúčová pre investorov aj spotrebiteľov, a ako nové metodiky výpočtu cien pomohli zlepšiť transparentnosť trhu. Otvorene hovorí aj o politických tlakoch počas energetickej krízy, o hranici medzi odbornosťou a politikou a o tom, ako si ÚRSO dokázalo udržať nezávislosť. Spoločne sa pozrieme aj na budúcnosť regulácie v ére decentralizácie a komunitnej energetiky, kde spotrebitelia čoraz častejšie vyrábajú vlastnú elektrinu. V rozhovore nechýba pohľad na výzvy integrácie obnoviteľných zdrojov, potrebu investícií do sietí či úlohu batériových úložísk v stabilizácii systému. V závere sa presunieme do regiónu juhovýchodnej Európy a porovnáme, ako napredujú balkánske krajiny v liberalizácii energetiky – a čo sa z ich prístupu môže naučiť aj Slovensko.

Rozhovor s Janom Sochorom, českým senior špecialistom pre rozvoj vodíkového hospodárstva, sa zameriava na aktuálne pravidlá výroby zeleného vodíka a RFNBO palív v Európskej únii. Česká vodíková technologická platforma HYTEP vznikla v roku 2007, aby prepájala firmy, výskumníkov a inštitúcie a pomáhala rozvíjať vodíkové hospodárstvo v súlade s klimatickými cieľmi EÚ.

Súčasné európske regulácie, známe ako delegované akty, určujú, kedy možno vodík označiť ako obnoviteľný, pričom kladú dôraz na zdroj energie, časovú a geografickú väzbu výroby. Podľa Jana Sochora však tieto prísne pravidlá prinášajú značné prekážky pre krajiny strednej Európy, kde sú podmienky pre solárnu či veternú energiu slabšie. Kritické sú najmä tri požiadavky – adicionalita, časová korelácia a geografická korelácia – ktoré výrazne znižujú ekonomickú životaschopnosť projektov. HYTEP preto navrhuje úpravy, ako je predĺženie časového okna korelácie či možnosť využitia nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadra.

Zjednodušenie regulácií by podľa neho otvorilo dvere pre širšie využitie vodíka v priemysle, energetike aj doprave. HYTEP verí, že tlak z praxe povedie k úpravám ešte pred plánovanou revíziou v roku 2028, čo by mohlo urýchliť rozvoj vodíkového hospodárstva v celom regióne.

V tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška hovoríme s environmentálnym konzultantom Vladimírom Kočvarom o dopadoch veľkých stavieb na životné prostredie, o tom, prečo je posudzovanie vplyvov (EIA) také dôležité a ako Slovensko sa za posledné desaťročia posúva v prístupe k výstavbe a ochrane krajiny. Rozoberáme aj tému zelených striech, ktoré sa napriek svojim prínosom na Slovensku zatiaľ výraznejšie nepresadili. Vysvetľujeme, ako prebieha proces EIA - od prvotných analýz až po rozhodnutia úradov - a čo by štát mohol urobiť pre jeho zrýchlenie a zefektívnenie. Osobitne sa venujeme veternej energii – jej bezpečnosti, vplyvu na ľudí, vytváraniu hluku, či ohrozovaniu vtákov a netopierov. Vyvraciame najčastejšie mýty o veterných turbínach, ktoré sú na Slovensku stále predmetom obáv. Diskutujeme, ako ďaleko majú byť veterné parky od obydlí a či by menšie turbíny mohli priniesť väčšie prijatie tejto formy energie.

V podcaste Energia zajtrajška sme sa už s rôznymi hosťami rozprávali o výrobe, využití a iných úlohách pri dekarbonizácii priemyslu a dopravy. Zatiaľ sme však obchádzali jednu tému - ekonomický profit z vodíka ako energo nosiča alebo paliva.

Na túto tému sa porozprávam s Petrom Blaškovitšom – človekom, ktorý sa dlhodobo pohybuje v oblasti inovácií, energetiky a vodíkových technológií. Bol generálnym riaditeľom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) kde zastrešoval široké spektrum aktivít od projektov zameraných na inovatívne riešenia, energetickú efektívnosť až po využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti je členom výkonného výboru NVAS ako zástupca veľkých firiem a riaditeľom EXPORT ANALYTICA, analytickej platformy expertov s cieľom zdieľať poznatky a osvedčené postupy v oblastiach ekonomiky, obchodu a medzinárodných vzťahov. Je teda človekom, ktorý vie prepojiť technológiu, biznis a praktickú realizáciu projektov.

Dnes sa budeme baviť o čoraz aktuálnejšej téme – stabilite elektrických sietí obsahujúcej obnoviteľné zdroje energie a súvisiacich batériových systémoch. Nedávne blackouty v Česku a Španielsku ukázali, že ide o celkom horúcu problematiku. Moje otázky zodpovie Martin Hodek zo spoločnosti Huawei Technologies - špecialista na dizajn a riadenie batériových systémov.

Asociácia SAPI vydala hodnotný výhľadový dokument o vývoji energetiky na Slovensku v nasledujúcich rokoch. Pozrieme sa, čo nás čaká v jadrovej, vodnej, slnečnej, veternej, geotermálnej, bioplynovej aj energiii z fosílnych palív.